Čo je to BUBUBU efekt?

S pojmom „BUBUBU efekt“ sa môžeme stretnúť v knihe (Ne)bezpečný internet Tomáša Šalmona. Ide o akýkoľvek prvok podvodu, ktorý sa pokúša vytvoriť nátlak na neuvážené konanie. Má vytvoriť dojem, že ste pochybili ak váhate, máte konať, zasiahnuť, niekam kliknúť, inak prídete o posledné kusy zázračného prípravku na sklade, alebo je pojmom, ktorý sa hodí na ďalšie nátlakové situácie. Tie, ktoré sa pokúšajú navodiť vo vás pocit, že prichádzate neskoro, niečo ste spôsobili a tým vás dohnať k rýchlej reakcii.

Páchatelia sa pritom pokúšajú takéto prvky nasadiť na miesta, kde existuje veľmi malý počet scenárov. Čím kratší čas dáva páchateľ svojej obetí, tým je možností menej. Zväčša je to množstvo stránok, ktoré v pokojnej atmosfére obeť nalákajú, ale po pochopení podávaných informácií je práve pomocou „bububu efektu“ obete prinútené rýchlo konať. Odpočítavanie poslednej šance, vypredaných výrobkov, alebo strašenie ľudí, že sa musia rozhodnúť a niečo do počítača nainštalovať, aby ich to zachránilo. V tieto posledné dni dokonca tento pojem dostáva iný rozmer, pri falošných telefonátoch od údajnej slovenskej polície, pritom v anglickom jazyku. Tie vytvárajú bububu efekt v človeku, ktorý neuvážene koná a prevádza k nim peniaze. Buď po úplnom pochopení akéhosi vyšetrovania a nutnosti prevedenia peňazí na „bezpečný účet v zahraničí“, alebo po absolútnom nepochopení anglických viet, ale pochopení postupu, ale zo strachu z polície samotnej človek poslúcha.

Úspešne tento efekt vyvolajú ako slová:

• rýchlo, posledná šanca, zostáva už len….
• exekúcia
• súdne predvolanie
• trestné oznámenie
• trestní stíhanie
• vymáhanie
• pokuta
• definitívne poškodenie zdravia, alebo smrť v prípade, ak nebudete konať
• odpočítavanie nejakej platnosti a „poslednej šance“
• v prípadoch, kedy od vás podvodník získa osobné údaje a odmietate platiť, vyťahuje argument „náhradu nákladov za spracovanie údajov, ktoré vznikli na našej strane“

Dôležitou vlastnosťou s ktorou tento pojem pracuje je čas

Ako duch, ktorý na vás niekde na chodbe urobí „bububu“ a bežný človek sa rozbehne preč, aby sa zachránil, tak aj v kyberpriestore niektorý prvok, výzva, či reklama vyvolá rýchlu reakciu. Akciu a reakciu. Medzitým je len otázny čas. Aby bol čo najkratší, musí byť akcia čo najväčšia a najšokujúcejšia. Až potom možno očakávať silnej reakcie. To sa v prípade falošnej polície pomerne dobre darí. AK volá polícia, že vám hrozí poriadny problém, nastáva bububu efekt, pri ktorom chce oslovený človek nájsť rýchle riešenie. A podvodník ho hneď prináša. Zneužíva vyvolaný strach bububu efektom a priamo ponúka riešenie – prevod peňazí do bezpečia, alebo ešte poslednú možnosť nákupu posledných kusov krému, vďaka ktorému schudnete, ešte aj s 80% zľavou.

Obeť nesmie dostať čas na rozmyslenie, preverenie si vlastností, názvov, firiem, predajcov, alebo existenciu polície. Pojem bububu efekt tak vystihuje to, čo sa deje, keď vidíme aj vo filmoch na prvý pohľad dokonalého kričiaceho ducha strašiaceho ľudí. Reakciu vidíme ihneď a nie vždy má človek čas a odvahu preverovať, či je to len niekto v plachte. Ten čas, odvaha, ale hlavne vedomosti o tom, ako si informácie preveriť, v mnohých prípadoch chýbajú. AJ preto existuje na Slovensku množstvo ľudí so skúsenosťami s podvodníkmi a obchodníkmi s podvodným tovarom.

Článok Kyberkriminalita: Čo je to „BUBUBU efekt“ a kedy sa s ním stretnete? je zobrazený ako prvý na DarkNet.sk.

na fotografii: len jeden sezónny príklad, pričom inokedy je možné nájsť aj iné kuriozity.

Pirátstvo, pritom občas akoby ani neuvedomené

Na Facebooku sa v mnohých skupinách pohybujú ľudia, ktorí nemajú zábrany hodnotiť a uvádzať filmy, ktoré otvorene priznávajú ako získané z uloz.to, ba čo viac, nemáme núdzu o pár verejných, či utajených skupín, ktoré sa špecializujú na sústredenie čitateľského záujmu o výmenu elektronických kníh. Elektronické knihy, ktorých ďalšie predávanie – výmena a akákoľvek distribúcia je porušením autorského zákona a zasahovaním do distribúcie, zväčša prevádzkujú ľudia, ktorí sa odvolávajú na „nespravodlivosť“ alebo na „odmietanie platiť za každú knihu“, respektíve uvádzajú často ako obhajobu niečo v zmysle „nenažrané vydavateľstvá, nenažraní autori…“.

Občas prekvapí, že správcom takejto skupiny je vysokoškolsky vzdelaný človek z pomerne známej univerzity s ešte dokonca technickým zameraním so šancou aspoň minimálnych znalostí fungovania internetu. Trendom však zostáva fakt, že mnohé verejné skupiny sú verejnými len chvíľu.

Zmena verejnej skupiny na súkromnú spôsobí, že do skupiny nemajú ako prichádzať ďalší členovia. Cesta príchodu nových zdrojov elektronických kníh bola zahataná. Administrátori takýchto skupín sa od takéhoto momentu potýkajú so zásadným problémom. Sú nimi otázky:

1. Ako získať nových členov a zdroje e-kníh?
2. Má zmysel spravovať takúto skupinu?

Aktuálne sa na Facebooku nachádza minimálne (naozaj len minimálne, keďže oveľa väčšie množstvo skupín je ukryté) 7 skupín, v ktorých sa vymieňajú elektronické knihy. Preniknúť do nich je jednoduché. Stačí sa príliš prejavovať v iných knižných skupinách a občas sa nájde samaritán, ktorý vám bude chcieť pomôcť a pošle pozvánku. Administrátori skrytých skupín ani netušia, koľko slovenských spisovateľov je medzi čitateľmi a koľkých priateľov majú medzi čitateľmi aj v takýchto skupinách. Dozvedieť sa o nich nemusí byť až taký problém. Aj keď je potrebná dávka šťastia a náhody v načasovaní.

Nie vždy je to skupina, môže ísť aj o stránku

Skupina na Facebooku je priestor, v ktorom sú si členovia rovní a majú rovnaké možnosti prispievania rovnako viditeľnou mierou. Stránka je kanál, ktorý je o prezentácii firmy, jednotlivca a viditeľné sú tak jeho príspevky. Stránka nemôže byť skrytá pred ostatnými a je buď viditeľná, alebo zrušená.

Napríklad táto stránka riskuje pomerne dosť. Jej príspevky tvoria odkazy na Google Drive, kde je viacero záznamov o IP adrese a teda aj používateľovi – jeho konto, Gmail a pod. Plnohodnotný pirát tak distribuuje obsah, zasahuje do autorských a distribučných práv a v tomto konkrétnom prípade tak vstupuje do sporu s vydavateľstvom IKAR, a.s., ktoré je zástupcom tohto autora na Slovensku a držiteľ práv k samotnej knihe. Takéto počínanie je jednoducho riskantné, no zrejme cíti beztrestnosť, ak sa ukrýva v rámci anonymity za stránku s jednoduchým názvom „E-knihy“. Občas to stačí.

Najväčšou otázkou je, či má Peter Rusina pocit, že je takéto počínanie celkom v poriadku.

Malé odporúčanie na záver. Nezakladajte podobné skupiny. Postoj vydavateľstiev a spisovateľov k miere okrádania ich diel a porušovania autorských práv sa mení. Jedného dňa nastane zlom, kedy niektoré nástroje a miesta zaniknú. Už dnes existuje množstvo záznamov o konkrétnych administrátoroch a vinníkoch. Napríklad podľa popularity príspevkov, celé XLS zoznamy plodných vymieňačov a obchodníkov s elektronickými knihami. A aj napriek upozorneniam fungujú naďalej pre pocit beztrestnosti. Až pokým…

Poznámka: vyčíslenie škody a ušlého zisku je záležitosťou rôznej metriky a postupov. Nezabudnite na to, že jednou zo zodpovedných osôb je páchateľ, druhou aj samotný prevádzkovateľ a udržiavateľ takejto skupiny a nemyslí sa tým Meta (Facebook).

Článok Kyberkriminalita sa pácha ľahko a e-knihy sa veselo vymieňajú je zobrazený ako prvý na DarkNet.sk.

Technológia Air Drop, teda presun fotografií

Pôvodne a vlastne stále funkcia Air Drop slúži pre zdieľanie fotografií medzi zariadeniami. Napríklad na hudobnom festivale, vo veľkom zástupe ľudí, prípadne v kine sa môže stať, že vám chce niekto odoslať cez zapnutú funkciu AirDrop fotografiu a ak ju prijmete, prakticky riskujete možnú nákazu. V teréne však rozposielanie nákazy nemusí byť úplne pravdepodobné, skôr sa stretnete práve s cyberflashingom. Cyberflashing je pojem pomenúvajúci neadresné rozosielanie nahej fotografie, napríklad pohlavného údu ďalším ľuďom bez varovania a očakávania takejto zásielky.

Je menej pravdepodobné, že by šlo o nahú fotografiu ženy a menej pravdepodobné, že by šlo o fotografiu neznámeho človeka a nie vlastnú. Páchatelia tejto spoločensky neprijateľnej zvrátenej a do istej miery dokonca protizákonnej činnosti potrebujú vidieť reakciu na jeho odhalené telo. Nie cudzie. Ide o kybernetický exhibicionizmus, ktorého cieľom je získať reakciu. Sú pritom prípady deviácií, ktoré reagujú arogantne a násilne pri urážkach a posmeškoch. Takýto páchatelia tejto činnosti tak nemusia zostávať len pri neadresnom odosielaní fotografií.

Cieľom tohto článku je však najmä poskytnúť radu k tomu, ako sa zachovať. Pre obe strany.

Čo robiť, ak takúto snímku získam?

Ak sa vám podarí na telefóne prijať snímku, ktorá vám nepatrila a obsahuje nahú fotografiu, sú rôzne situácie, ako sa zachovať. Ak ide o uzavretý okruh ľudí, máte pocit, že by mohla fotografia ohroziť mládež, prípadne cítite spoločenskú ujmu (v tejto chvíli je jedno, či je tomu tak naozaj, alebo máte vážny záujem na tomto postaviť odôvodnenie svojho konania), je možné kontaktovať políciu, ak je dostupná. Ideálne je však nevzbudzovať pohoršenie, neprejavovať reakciu pri ktorej páchateľovi dáte vedieť, že ste fotografiu videli.

Cyberflashing s tvárou je menej pravdepodobný, ale objavuje sa. Ľahšie tak zistíte, kto je páchateľom. Je tak dobré získať pomoc, vrátnica budovy, ochranka festivalu, polícia. Sexuálne obťažovanie a kyberšikana – práve k týmto dvom pojmom reálne v tomto prípade dochádza a preto môžete podávať námietky aj prostredníctvom polície, trestných oznámení a ďalších postupov.

Prečo takéto fotografie neposielať?

Každá snímka obsahuje záznam EXIF údajov a každý dobrý špecialista vie z fotografie zistiť tie správne údaje na identifikovanie konkrétneho typu telefónu. Dobrý špecialista vie veľmi obratne pracovať s faktami, dôkazmi, údajmi a dátami. Dokázanie pôvodcu snímky nie je komplikované. Komplikované je len pripustiť, že to ide. Odporúčame preto na Slovensku nepáchať podobnú trestnú činnosť a vyhýbať sa akýmkoľvek prejavom činnosti zvanej cyberflashing.

Nedávno to v Austrálii ešte pred odletom skúšal v naplnenom lietadle neznámy mladík. Netušil, že aj pilot má zapnutý iPhone a funkciou AirDrop prijal nechutnú snímku. Neznámeho dotyčného pritom cez intercom vyzval, aby s touto činnosťou prestal, inak lietadlo neopustí letisko a všetci sa vrátia do odletovej haly.

POZRI AJ: Kyberšikana je dôležitou kapitolou v knihe (Ne)bezpečný internet, kde je jej venovaný značný priestor. Určite si knihu pozrite.

Článok Cyberflashing cez Air Drop: úchylka s obnažovaním cez mobil je zobrazený ako prvý na DarkNet.sk.

Umožňujú vyhľadávať, ba dokonca rozdeľovať kategórie súborov. Budú sa síce vyhovárať, že netušia nič o tom, čo súbory obsahujú a nezasahujú do nich. No ako správcovia portálu a serverov majú oveľa väčšie právomoci na filtrovanie obsahu, možnosti blokovania. Nerobia to. Pripravili by sa o imidž medzi tými, ktorí ich potrebujú. Pripravili by sa o investujúcich ľudí, ktorí platia, aby mohli tieto súbory sťahovať. Bez štipky hanby sa bránia obchodnými podmienkami a firmy, ktorých práva sú poškodené, nech trpia naďalej. Nuž teda, ak delíme úložiská, potom na tieto dve skupiny.

Úložisko so záujmom o plnenie úlohy úložiska:

• ponúka svoje služby na prenos dát vám a ponúkne vám odkaz na stiahnutie aj zmazanie súboru
• vo svete hojne využívaným úložiskom dát, ktoré nemá v úmysle ponechávať súbory dlhšie a vytvárať pirátsku príležitosť, je napríklad wetransfer.com, alebo

Úložisko so záujmom o niečo viac ako len úlohu úložiska

• ponúka svoje služby na prenos dát vám a ponúkne vám odkaz na stiahnutie aj zmazanie súboru
• verejnosti ale ponúka políčko vyhľadávania a teda sprístupnenia k tomu, čo ste nahrali. Ak ste nahrávali nepozorní, služba sprístupňuje vaše dáta verejnosti. Ak ste nahrávali dáta, ktoré môžu byť verejnosti prístupné, v takom prípade ste jednoducho šíriteľom určitých dát.
• takéto služby majú upravené stránky s možnosťou vyhľadávania len preto, aby umožnili ďalšie šírenie dát na základe výsledkov vyhľadávania. Žiadne skutočné úložisko k vašim dátam nechce pustiť ostatných. Pirátmi zneužívané úložiská však potrebujú, aby boli dáta nájdené a stiahnuteľné rýchlejšie len za poplatok. Výsledkom je zisk úložiska.

Dôležitá poznámka

Je dobré rozoznávať služby so záujmom plniť úlohu úložiska od tých, ktorí využívajú dieru na trhu a poskytujú služby uploaderom a downloaderom. Záujem o warez totiž vytvára dopyt a ponuku. Zisk prestíže v komunite je ziskom pre tých, ktorí súbory nahrávajú. Najviac času a energie do pirátskej činnosti šírenia rôznych súborov pritom vkladajú ľudia asociálni, nespoločenskí, ľudia s menším spoločenským neuplatnením a pokojne ľudia, s možnými poruchami. Je ťažké si predstaviť, že by vo veľkej miere zdravý človek venoval čas opakovaným nahrávaním veľkoobjemových súborov len preto, aby nahnal strach hudobným vydavateľstvám, herným distribútorom a filmovým spoločnostiam svojou rozsiahlou činnosťou a zanedbával tým svoje prirodzené vzťahy, manželstvo, výchovu detí, alebo pracovné povinnosti. Nakoniec sú za tieto výskyty pirátskych súborov neraz zodpovedné deti, školopovinná mládež a ľudia nezamestnaní. Je škoda energie, ktorú do tejto činnosti vkladajú, pritom využiteľná by mohla byť aj inými cestami. Úložiská, ktoré dokážu týchto ľudí odmeňovať za ich záslužnú prácu a zvyšovanie ziskovosti služieb, sú už potom čistými obchodníkmi s pirátskym obsahom.

Článok Úložiská / filehostingy delíme na tie, čo nechcú a chcú byť pirátske je zobrazený ako prvý na DarkNet.sk.

Nahé fotografie celebrít sú lákavé

Poznať vzhľad obľúbenej speváckej hviezdy, alebo len bulvárom omieľanej tváre, je vec jedna. Druhá vec je však siahnuť do súkromia, do odcudzených hacknutých účtov na iCloude a potešiť sa zábermi na nahé telo slávnej osobnosti. Nemusíme za tým sledovať žiadnu deviáciu, či úchylku. Jednoducho zvedavosť prinútila viacerých, aby siahli po nahých fotografií nejednej hviezdy. Vo svete je známa sex tape Kim Kardashian, Paris Hilton a mnohých iných hviezd. Veď pojem sa stal inšpiráciou aj pre jednu komédiu s Cameron DIaz, ale sex v nej nehľadajte.

Aj nahé fotografie Scarlett Johannson, či Jennifer Lawrence. Pre hviezdy je nešťastím ak takéto snímky uniknú, pre verejnosť a neverejné stránky je takýto materiál zlatou baňou. Prevláda zvedavosť, ale aj chúťky vidieť niečo zakázané, neprístupné, nie bežné. Veď za vznikom deepfake (digitálna výmena tváre v živom videu jednej postavy za inú) stojí porno. Túžba mužov vidieť nejednu známu herečku v posteli spôsobila, že na portáloch s videami pre dospelých nájdeme deepfake známych herečiek, no v skutočnosti nimi nie sú. Ide o lákavý artikel, na ktorý lákajú špecializované portály a niektoré videá aj predávajú. Iný problém je, že známa osobnosť je ponížená reakciami individuálnych kritikov, samozvaných strážcov morálky, alebo reálnych deviantov s požiadavkami.

Nahé fotografie bežných ľudí (amatérov)

Zdalo by sa, že celkom iná kategória materiálov bude fotografia neznámej ženy, páru, alebo video. Neznámy bežní ľudia, neprofesionáli, vynikajú niekoľkými podstatnými vlastnosťami. Je nimi neskúsenosť, neokúkanosť, neohrabanosť napríklad pri pohlavnom akte a uveriteľnosť vďaka prirodzenosti. AK ide o človeka z rovnakej krajiny, atraktivita tejto fotky narastie. Ak z rovnakého mesta a poznáte aj identitu človeka na snímke, atraktivita k záberu stúpa ešte viac. Obete zneužitia rôznymi typmi páchateľov si dokázali už vytrpieť mnoho druhov ponižovania aj vydierania.

Príklad z minulosti, kedy na východnom Slovensku dosiaľ nevypátraný páchateľ (nepochopiteľné počínanie polície, ktoré nebudeme viac komentovať) zneužil účty a snímky niekoľkých stoviek žien, skompletizoval album rozdelený podľa ich skutočných mien účtov a predával fotografie vrátane nezletilých dievčat za úhradu, je dôkazom, ako lákavé je siahnuť aj po snímkach bežných ľudí. Napriek tomu, že máme stránky s videami v podobnom duchu voľne prístupné aj bez preukazovania sa vekovou hranicou.

Zvedavosť vidieť ľudí nahých, akokoľvek známych, slávnych, neznámych, je skrátka zakorenená zrejme v človeku samom. U niekoho viac, u iných menej, alebo vôbec. Ostatne nejedna filmová postava, či rozhovor už odhalil túžbu mať rontgenove oči a vidieť pod šaty. Zvláštna túžba. Ako ste na tom vy?

Stali ste sa obeťou vydierania s vašimi nahými fotkami? Pomerne častá problematika by mala byť riešená políciou. Postupy je možné nájsť v knihe (Ne)bezpečný internet z vydavateľstva Lindeni. Skúste siahnuť aj po jej elektronickej verzii stiahnuteľnej ihneď.

Článok Nahé fotografie celebrít aj bežných ľudí (amatérov) bodujú stále je zobrazený ako prvý na DarkNet.sk.